പൊൽ pol T. aM. = പൊൻ Gold, before ക, ച, ത, പ.
പൊൽക്കലശം a golden censer, പൊ. പൊട്ടി [Bhr.
പൊൽക്കുടം a golden pot, പൊ’ങ്ങൾ്ക്കു നേരാം തൈക്കൊങ്ക Bhr.
പൊൽച്ചോറു fine rice പൊ’റുണ്ണാൾ Pay.; so
പൊൽച്ചിലമ്പു CG.; (but പൊഞ്ചരടു).
പൊൽത്തളിർ a golden lotus-flower, പൊ’രടി കൂപ്പി Bhr.; ചെമ്പൊ. Nal.
പൊൽത്താമര id.; so പൊൽത്താൎമ്മകൾ SG., പൊൽത്താർ മാനിനി Laxmi. — പൊൽത്താ ലം CG. — പൊൽത്തേർ RS.
പൊല്പാത്രം Bhg. a golden vessel.
പൊൽപ്പൂ a golden flower. പൊ. മ്പരാഗം CG.; പൊ. വിൽ മാനിനി Bhr. Laxmi.
പൊല്ലാ pollā T. M. C. To be bad, evil (neg. of പൊൽ to shine, Te. be agreeable; prh. = ഒല്ലാ, വല്ലാ) പൊല്ലാ പിരിവതു RC. adj. part.
പൊ. പേചുകിൽ, പൊല്ലാർ കുലം RC.
പൊല്ലാത bad പൊ. ഫലം വരും ഒല്ലാത കൎമ്മം ചെയ്താൽ, പൊ. പൊയ്പറയും Bhr.; നല്ല കാൎയ്യം എന്നും പൊല്ലാത്ത കാൎയ്യം എന്നും KR.
പൊല്ലാപ്പു T. So. Palg. (ഉണ്ടാക്ക) mischief, also പൊല്ലായ്മ.
പൊല്ലാപ്പുക്കാരൻ Palg. Weṭṭ. a mischief- maker, തകറാൎക്കാരൻ.
പൊല്ലുക polluɤa T. So. (C Tu. poli) To sew, mend mats or baskets.
CV. പൊല്ലിക്ക B. to have them mended.
പൊളവൻ Trav., see പുളവൻ.
പൊളി poḷi T. M. 1. (=പെളി). A streak, split, chip. ഓടു പൊളി തീൎക്ക to repair a roof; what is torn, as a palm-leaf, umbrella. കെട്ടും പൊളിമുറി cancelment of a deed which is not forthcoming. So. 2. a layer, membrane of skin, rind ഒരു പൊളി തോൽ പിടിച്ചു കളയും to thrash well, so as to flay. പുറമ്പൊളി q. v., അകമ്പൊളി of bamboos for mats, മുറം, പരമ്പു etc. 3. a cake. 4. a lie (=പൊയി, പൊളളു). നാരിമാരോടു പൊളി പറയും Bhr.; പൊളിയ ല്ല Bhg.; നേരോ പൊളിയോ TR.; പൊളി പറ വാൻ അവൻ (— നേ) കഴിച്ചേ വേറേ ആൾ
|
ഉളളു prov. പുളിക്കു സത്യം ചെയ്ക V2. perjury; പൊളിവാക്കു excuse.
പൊളിയാണ Cat R. perjury.
പൊളിവെടി firing without shot.
പൊളിയുക poḷiyuɤa M. T. (Tu. poli). 1. Cover- ings or roof to break, അട്ടം, (കോട്ടം), ആകാശം പൊ. prov. പാത്രം എന്നോടു പൊളിഞ്ഞതല്ല No.; കൂടിയതു പൊളിയാതേ Mud. തിങ്കൾ തന്നു ടൽ പാതി പൊളിഞ്ഞിങ്ങു വീണ നേരം CG.; skin to be peeled off കണ്ണിലേപ്പൂ or പടലം പൊളിഞ്ഞുപോം a. med.; പൊളിഞ്ഞു പോക V1. to die flayed, as of smallpox. — met. കടം പൊ ളിഞ്ഞു പോക No. = വീട്ടിപ്പോക. 2. So. to feel hot ചൂടുപൊ. V2. to stifle; to ache B. (= പൊ ളളുക).
പൊളിക്ക M. Tu. 1. To break open, as പെ ട്ടിയെ വെട്ടിപ്പൊ., പൂട്ടുപൊ. jud. കത്തു പൊ ളിച്ചു നോക്കി TP.; to unroof ക്ഷേത്രങ്ങളും കൂലകങ്ങളും പൊളിച്ചു TR. (Mohammedan rulers). ആശാരിയുടെ വീടു പൊളിച്ചു ചര ക്കുകൾ എടുത്തു കട്ടു കൊണ്ടു പോയി, കുത്തി പ്പൊ. TR. house-breaking. ആരാന്റെ ക ണ്ണാടി പൊളിക്കൊല്ല prov. കുശവൻ പൊ ളിച്ച കലത്തിന്നു വിലയുണ്ടോ prov.; to peel തോൽ പൊ.; തല തച്ചു പൊ. MR. to break one’s head. നഖം കൊണ്ടു മാറിടം Bhr.—met. മാൎഗ്ഗം പൊളിക്ക Mpl. to apostatize. 2. to undo പൊളിച്ചു കെട്ടുക to thatch afresh. പൊളിച്ചെഴുതുക to cancel & renew a deed. അവൻ മരിച്ച ശേഷം പൊളിച്ചെഴുതേണ്ടുന്ന ഞായം നടത്തുക caus. ജന്മിയോടു പൊളി ച്ചെഴുതിച്ചു MR.
VN. പൊളിച്ചൽ V1. suffocation with heat.
പൊളിച്ചെഴുത്തു renewal of a lease; a new bond; a fee paid to the proprietor on the renewal of a lease.
CV. പൊളിപ്പിക്ക to destroy roofs etc. ആല യെ പൊളിക്ക എങ്കിലും പൊ. എങ്കിലും ചെയ്തിട്ടില്ല. TR.; കുടി പൊ. MR.; അടക്ക പൊ. TP.
പൊളുകുക poḷuɤuɤa = പൊളളുക. 1. To burn, blister തീത്തട്ടി പൊളുകും പോലേ Nid 17.;
|